Poistenie – áno, či nie?

Poistenie je téma, ktorá v ušiach verejnosti rezonuje neustále.

Najlepšie sa predávajú články o tom, ako poisťovne neplnia, kedy by mali, alebo keď to aspoň klient očakával. Často potom, keď sa na konkrétny prípad pozriete viac do hĺbky, zistíte, že chyba nie je v postoji tej ktorej poisťovne, ale že tú chybu nájdete medzi stoličkou a perom, ktoré zmluvu podpisovalo.

Následne vzniká efekt, kedy negatívna skúsenosť toho-ktorého klienta zapríčinená vyššie spomínaným subjektívnym nedostatkom vyvoláva dojem, že sú všetky poisťovne v jednom vreci a nemá vlastne zmysel sa s nimi baviť. „A vôbec… je to celé podvod.“

Áno aj tak to môžeme vnímať… ale…

V prvom rade je potrebné sa na poistenie pozrieť bez emócií, ako na produkt a službu, ktorá má mať jasne zadefinovanú cenu a poskytuje za ňu jasne a vopred definovanú hodnotu. Hodnota je pritom vždy podložená všeobecnými podmienkami, ktoré sú súčasťou každej poistnej zmluvy.

Rozumný človek väčšinou dokáže posúdiť v akom rozsahu a akom nastavení má, či nemá pre neho v jeho aktuálnej životnej situácii tento produkt miesto. Čo sám až tak ľahko posúdiť nevie, je výber poisťovne, výber jednotlivých rizík, či presné nastavenie výšok jednotlivých pripoistení.
Dnešné, nazvime ich moderné formy poistení, môžu byť oddelené od prilepeného produktu sporenia, či investovania.

Sporenie, či investovanie by preto ako také dnes v poistení nemali mať svoje miesto. O tejto téme dnes už nájdete na internete nesmierne veľa článkov, napriek tomu ešte veľa predajcov sporenie s poistením ponúka.

Prečo? Zamyslite sa a prídete na odpoveď.

Moderné, vyslovene rizikové formy poistenia oproti týmto pôvodným ,,poistným dinosaurom” dokážu disponovať:

• prehľadnými a čitateľnými poplatkami, čiže presne viem koľko za čo platím
• zrozumiteľne zadefinovanými možnosťami pripoistení, vyberám si len to čo naozaj v danej chvíli potrebujem
• zaujímavými zľavami v rámci jednotlivých spoločností, kde na jednej zmluve môže byť spolu poistených niekedy až šesť, alebo aj osem osôb.
• flexibilitou v nastavovaní ku konkrétnej životnej situácii, bez obmedzení zmien v zmluvách, ktoré boli často známe v starých formách poistení, najmä ak ste tam mali aj sporenie.

Na týchto starších zmluvách nie je vždy možné jednoducho a v plnom rozsahu disponovať ani svojimi prostriedkami v sporivej zložke, ba ani veľmi jednoducho a rýchlo meniť typy a výšky jednotlivých pripoistení

Produkt poistenia však prešiel za posledných pár rokov obrovskými dynamickými zmenami, ktoré nielen laik, ale často ani školený predajca nie vždy postrehne a klient potom zostáva konzistentný vo svojom pôvodnom názore: „To sa predsa nevyplatí…“

A aj tu môžem súhlasiť…

Nemusí sa vždy skutočne vyplatiť a je to potom dobre. Platím predsa za to „ak“ sa niečo stane a najradšej som, ak sa nestane vôbec nič.

Lenže nikto z nás nemá sklenenú guľu, aby videl budúcnosť…

Najčastejšie sa k názoru: „neoplatí sa“ dopracuje klient, ktorý:

• nemá správne v zmluve zvolené a dojednané poistné riziká a pri udalosti mu preto poisťovne neplnia, lebo nie je vlastne z čoho
• nemá nastavené správne výšku potrebného rizika, a to čo v prípade udalosti poisťovňa plní, mu nijako výrazne nepomôže
• nepovedal poisťovni pri uzatváraní celú pravdu, áno aj to sa stáva… a poisťovňa môže krátiť výšku plnenia
• má príliš veľa rôznych rizík poistených vo svojej zmluve a nesústredil sa na dôležité riziká, ktoré ho aj v prípade, že sa udejú možno reálne ekonomicky ohrozia

Sám som už videl účtovníčku pred dôchodkovým vekom, ktorá bola vo svojej poistke krytá na úrovni kaskadéra.
Pritom isto nerobila „bungee jumping“, skočila si iba občas maximálne do potravín pre svoj nákup.

Ale videl som pri pohľade do zmlúv klientov aj opačné garde, výrazné podpoistenie voči svojim záväzkom, čo dokáže klienta v prípade nepríjemne prekvapiť.

Neodporúčam však ani opačnú chybu, teda ani príliš veľa poistených rizík za príliš veľa peňazí, len preto, aby mal klient pocit, že má poistené všetko.

Poisťovne na pravidelnej báze prichádzajú na trh s novými rizikami a je na triezvom posúdení klienta a sprostredkovateľa ako odborníka, aby sa pre klienta vybrali tie riziká, ktoré skutočne potrebuje kryť. Tu je treba posúdiť aká udalosť môže pre konkrétneho klienta skutočne znamenať ekonomické riziko, alebo čo je naopak riziko zanedbateľné.

Malé riziká by klienta v prípade udalosti najčastejšie nijako vážne finančne neohrozili, ale platby za tieto sa môžu vyšplhať do vysokých súm…

Pri nastavovaní poistnej zmluvy preto nesmie sprostredkovateľ vychádzať zo svojich pocitov, ale jasne a transparentne, preukázateľne zo štatistík, ktoré vie klientovi predložiť a tak odôvodniť výber i nastavenie jednotlivých rizík.

Dôležité je chrániť sa pred rizikami, ktoré zásadným spôsobom obmedzia buď moju schopnosť ako klienta plnohodnotne ekonomicky fungovať, čiže schopnosť zarábať, alebo riziká, ktoré dokonca môžu znamenať, že sa stanem ja závislým na opatere tretej osoby.

V takom prípade totiž buď limitujem túto osobu do istej miery v tom, aby aj ona mohla plnohodnotne zarábať, keďže sa stará aj o mňa, alebo si za takúto opateru budem možno musieť priplatiť… Samozrejme ak budem mať z čoho.

Treba brať tiež ohľad na to, aké náhrady mzdy mi poskytuje sociálny systém prostredníctvom sociálnej poisťovne, resp. v určitých prípadoch aj môj zamestnávateľ.

Preto je doporučené zamyslieť sa hlavne na tom, aby v mojej poistnej zmluve nechýbali z dôležitých rizík tie základné a najčastejšie plnené.

Určite tu treba uviesť riziko invalidity z dôvodu choroby alebo úrazu, trvalé následky ktoré zanechá úraz, kritické alebo tzv. civilizačné ochorenia a samozrejme to najhoršie, čo sa môže stať, riziko smrti akejkoľvek.

Krytie ostatných rizík je veľmi individuálne a je to o pomere ceny a hodnoty a veľmi závisí aj od konkrétneho klienta a jeho pracovnej, či voľnočasovej aktivity. Sem viete zaradiť aj práceneschopnosť, rôzne formy denného odškodného alebo pripoistenia bolestného a pod.

Nastavenie poistenia, výber vhodných a potrebných pripoistení by nemal byť prevádzaný letmým pohľadom odborníka na klienta, po tom čo práve dočítal manuál po školení poisťovne. Je potrebné, aby výber a nastavenie rizík bolo plne zároveň v súlade so životnou situáciou klienta, jeho vekom, záväzkami, likviditou a rizikami vyplývajúcimi z jeho „životného štýlu“.

Tento článok však nemá za cieľ motivovať k poisteniu seba či svojho majetku. Potrebu poistenia si dokáže každý inteligentný človek potvrdiť, alebo vyvrátiť sám, prípadne sa na to opýta špecialistu, ktorý nie je motivovaný vyslovene predajom produktu a pôjde cez čísla.

Na záver teda pri rozhodovaní sa pomôže odpoveď na dve otázky:

• či potrebujem poistenie a tu musí proste nastúpiť matematika a odborník, ktorý rozumie svojej práci a vie mi dať relevantnú odpoveď
• ak áno, potom ako potrebujem mať svoje poistenie nastavené, aby som neplatil zbytočne za niečo, čo sa ma vôbec nemusí týkať a naopak, nezanedbal som niečo, čo sa ma týkať môže veľmi pravdepodobne?

Čiže poistenie možno naozaj nie je pre každého, je skutočne len pre tých, ktorí ho reálne potrebujú.

Potrebujú ho ako produkt, službu, ktorej hodnota je hodná ceny, ktorú za ňu zaplatia.

Posúdenie toho, či a hlavne ako ho potrebujem, by nemalo byť ovplyvňované všeobecnými názormi, ale reálnym, triezvym posúdením konkrétneho „rozpočtového rizika“, ktoré by nastalo v prípade ak nastane poistná udalosť u kohokoľvek z nás.